Riziká šliapania

„Moju dobrú kamarátku na ulici niekto zavraždil. Milé dievča, mala iba devätnásť rokov. Mne sa stalo pár mesiacov predtým, že na mňa zákazník vytiahol nôž. Udala som ho na polícii, ale o dva dni ho prepustili,“ vyratúva skúsenosti z ulice Mária. Aj tak je presvedčená, že nahlásiť treba každý útok, opísať zákazníka, iba tak sa dá zabrániť ďalšiemu násiliu. Kým nastúpi do auta, dobre si všimne ečevéčko. „Ja viem, aké sú moje práva, nie som nevzdelaná nula,“ pokračuje s tým, že už podávala sťažnosť aj na počínanie policajtov.

Riziká šliapania

„Moju dobrú kamarátku na ulici niekto zavraždil. Milé dievča, mala iba devätnásť rokov. Mne sa stalo pár mesiacov predtým, že na mňa zákazník vytiahol nôž. Udala som ho na polícii, ale o dva dni ho prepustili,“ vyratúva skúsenosti z ulice Mária. Aj tak je presvedčená, že nahlásiť treba každý útok, opísať zákazníka, iba tak sa dá zabrániť ďalšiemu násiliu. Kým nastúpi do auta, dobre si všimne ečevéčko. „Ja viem, aké sú moje práva, nie som nevzdelaná nula,“ pokračuje s tým, že už podávala sťažnosť aj na počínanie policajtov.

Sexbiznis:

Sexuálne služby za peniaze, to je nielen prostitúcia, ale aj eskort servis, sex po telefóne, cez ineternet, pornografia, erotické masáže, ale aj erotické tance. „Podľa posledných mapovaní, ktoré sme robili pre celoeurópsky projekt, z ľudí pracujúcich v pouličnom sexbiznise je 93,5 percenta žien,“ hovorí Mgr. Ľubica Tornóczyová z občianskeho združenia Odyseus. Zvyšok sú muži a transsexuálni ľudia. Teda tí, ktorí a ktoré sa narodili s iným pohlavím, než na aké sa cítia. Existujú krajiny, kde je široká ponuka sexuálnych služieb práve od transsexuálov. Najmä vo Francúzsku, v Taliansku, Španielsku. „V prieskume pre projekt TAMPEP 7 sme získali dáta, ktoré hovoria, že na ulici v rámci celého Slovenska pracuje 0,17 percenta transgender ľudí,“ uvádza odborníčka, ktorá dlhodobo skúma podmienky práce v slovenskom sexbiznise.
Prostitúcia nie je zamestnanie snov. Ľudia si ho volia z rôznych príčin a často v situáciách, keď si musia vybrať „menšie zlo“, čiže rozhodujú sa napríklad medzi tým, či budú kradnúť, dajú deti do starostlivosti štátu, alebo si budú zarábať poskytovaním sexuálnych služieb.

Práca ako každá iná:

Občianske združenie Odyseus je s projektom Červený dáždnik členom medzinárodnej skupiny SWAN – The Sex Workers’ Rights Advocacy Network-, ktorá sa zaoberá právami ľudí pracujúcich v sexbiznise. „Snažíme sa o ľudských právach informovať našich klientov a klientky, hovoríme o tejto téme v médiách, robíme verejné kampane o rovnoprávnosti všetkých ľudí. SWAN je sieť, ktorá združuje podobné organizácie ako Odyseus v rámci strednej a východnej Európy a Strednej Ázie. Sú to všetko krajiny, kde pred pár rokmi prebehol alebo stále prebieha transformačný proces, kde nie je práca v sexbiznise regulovaná alebo je dokonca ilegálna. Sú to krajiny, kde treba podporovať dodržiavanie ľudských práv vo všeobecnosti a špecificky aj ľudských práv ľudí pracujúcich v sexbiznise,“ hovorí Ľ. Tornóczyová.
Vďaka organizácii SWAN získavajú nové know-how a môžu realizovať niektoré z projektov. Rešpektujú právo človeka na slobodnú voľbu povolania, teda aj prostitúciu. Práca v sexbiznise nie je na Slovensku regulovaná, neexistuje legislatívna úprava. Nie je legálna, ale ani ilegálna. „Z právneho hľadiska – čo nie je zakázané, je povolené. Ponúkanie a poskytovanie sexuálnych služieb je regulované všeobecne záväznými nariadeniami niektorých mestských častí. My vychádzame z ľudskoprávneho princípu, že výber povolania je jedno zo základných ľudských práv. Zároveň s tým každý musí znášať aj nevýhody, ktoré táto voľba prináša. Je pravdepodobné, že ak aj bude práca v sexbiznise legálna, mnoho ľudí bude túto prácu odsudzovať,“ hovorí odborníčka.

Bitky, znásilnenia, vraždy:

Štatistika, ktorá by presne mapovala útoky na pouličné prostitútky, neexistuje. O väčšine napadnutí, bitiek či znásilnení sa polícia nikdy nedozvie. Nikto ich nenahlási. „Z našich rozhovorov s klientkami a klientmi vieme, že takmer každá osoba pracujúca v sexbiznise bola pri práci aspoň raz fyzicky napadnutá alebo znásilnená,“ hovorí Ľ. Tornóczyová s tým, že podľa informácií, ktoré získali od dievčat z ulice, bolo za posledných päť rokov zavraždených najmenej päť ľudí pracujúcich v pouličnom sexbiznise v Bratislave.
Často si zákazník myslí – ja si platím, tak si s tebou môžem robiť, čo chcem. Táto mýlka znamená kruté spôsoby, ktoré ženy znášajú. „Zákazníci majú často pocit, že zaplatením za sexuálnu službu si môžu k danému človeku dovoliť čokoľvek. Agresívnym správaním nerešpektujú obchodný vzťah, ale zneužívajú mocenskú výhodu, ktorú má zákazník nad obeťou. Časté sú fyzické útoky, znásilnenia, nadávky alebo vyhrážanie,“ hovorí odborníčka, ktorá získava informácie z prvej ruky, od žien a mužov na ulici.
Veľa ľudí pracujúcich v sexbiznise by prijalo väčší počet policajných kontrol a ich pravidelnosť na miestach, kde pracujú. Žiadajú zároveň, aby sa k nim polícia, ktorej reakcie nie sú vždy bez predsudkov, správala s rešpektom. Aj prostitútky a prostitúti majú rovnaké ľudské práva ako ktorýkoľvek iný človek, garantujú im ich národné i medzinárodné dokumenty.

Špinavé a choré mýty:

Prostitúcia je jedným z najstarších povolaní. Kedysi bola dokonca veľmi vážená. Ani zákaz vo forme zákona ju z ulíc nevytlačí. Väčšinou sa hovorí práve o babách na ulici, že sú narkomanky, že sú špinavé, že súložia bez kondómu. Zdá sa, že opak je pravda a práve klienti sú tí, ktorí sex bez ochrany vyžadujú. Často aj za príplatok. „Každý človek sa môže rozhodnúť, či chce mať chránený alebo nechránený sex. Ľudia pracujúci v sexbiznise nie sú výnimkou. Na ulici za nimi ,nestojí‘ človek, ktorý by im prikazoval, či smú, alebo nesmú ísť so zákazníkom bez ochrany. Vedia, že zarábať dlhodobo môžu len vtedy, ak budú zdravotne v poriadku,“ dáva logickú odpoveď odborníčka. Preto sa chránia oveľa viac než bežná populácia pred ochoreniami prenosnými pohlavne a krvou.
Takisto sa špekuluje, že každá žena na ulici je narkomanka a túto prácu robí len kvôli peniazom na drogy. Samozrejme, aj to môže byť jeden z dôvodov, určite však nie všetky. Drogy užívajú aj ľudia, ktorí vykonávajú iné povolania – umelci, manažéri či športovci. Občianske združenie Odyseus a iné mimovládne organizácie pomáhajú znižovať riziko šírenia infekcie. „Rozdávaním čistých ihiel a striekačiek, kondómov a edukačných materiálov, ale aj zberom použitých striekačiek. Pri osobnom kontakte s ľuďmi na ulici ponúkajú aj možnosti rýchleho, predbežného testovania infekcie HIV a syfilisu a v prípade potreby zabezpečujú kontakt so zdravotníckymi zariadeniami. Často sú sociálni terénni pracovníci ,spovednými vŕbami‘ a pomáhajú riešiť osobné problémy,“ hovorí o práci združenia RNDr. Danica Staneková, CSc., vedúca Národného referenčného centra pre prevenciu HIV/AIDS.

IVICA WIRGHOVÁ

Source: PLUS 7 Dni